V tejto časti, sa pokúsime stručne zodpovedať na najčastejšie otázky objednávateľov týkajúce sa výkonu znaleckej (súdno znaleckej) činnosti.

 

Čo je úlohou znalca v odbore Elektrotechnika, Ekonómia a manažment a Ekonomika a riadenie podnikov?

- Úlohou znalca (fyzickej, alebo právnickej osoby) je predovšetkým expertne zodpovedať na rôzne odborné otázky zadané objednávateľom znaleckého úkonu. V prípade znaleckej organizácie v odbore Elektrotechnika (vo vymedzenom rozsahu elektrotechnických zariadení ktorý zodpovedá odvetviam, v ktorých je znalecká organizácia zapísaná) je možné klásť najrôznejšie otázky súvisiace s technickým stavom a prevádzkou daného zariadenia, otázky zistenia príčin disfunkcií či defektov rôznych zariadení, otázky preskúmania dejov a javov súvisiacich s prevádzkou zariadení, odborné otázky súvisiace s obsluhou, údržbou a opravou daného zariadenia a podobne. Častou úlohou znalca je aj len zachytenie a zdokumentovania technického stavu a vlastností elektrického zariadenia v nejakom časovom okamihu, pre rôzne ďalšie právne účely zadávateľa. Špecifickým okruhom možných úloh v prípade výpočtovej techniky (informačnej a komunikačnej techniky) je zaistenie, vyťaženie, záchrana dát alebo forenzná analýza počítačových systémov. Znalecká organizácia sa ale v žiadnom prípade nesmie v znaleckom úkone vyjadriť k právnym otázkam (napr. určenie osoby, ktorá spáchala trestný skutok, kto poškodil dané elektrotechnické zariadenie a pod.). V prípade znaleckého odboru Ekonómia a manažment (vo vymedzenom rozsahu úkonov ktorý zodpovedá odvetviam, v ktorých je znalecká organizácia zapísaná) ide najmä o posudzovanie najrôznejších možných účtovných, daňových a finančných problémov (napr. hodnota imania, správnosť výpočtu mzdy a odvodov, výška škody a ušlého zisku, správnosť výpočtu daňových povinností, správnosť výsledku inventúry, výška pohľadávok a pod.) vzniknutých medzi zainteresovanými stranami, alebo aj na účely trestného stíhania (napr. krátenie dane, krátenie veriteľa a pod.). Pre znalecký odbor Ekonomika a riadenie podnikov je hlavnou oblasťou stanovenie hodnoty podniku (spoločnosti), alebo časti podniku, alebo zložky majetku a záväzkov, napríklad za účelom jeho predaja, zmeny právnej formy podniku a pod..

Aký je rozdiel medzi znaleckou organizáciou a znalcom fyzickou osobou?

- Predovšetkým znalecká organizácia je znalcom - právnickou osobou. Pre zapísanie znaleckej organizácie do zoznamu znalcov (a teda vznikom oprávnenia k činnosti), ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR je potrebné splniť kritériá požadované v § 6 zákona č. 382/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Znalecká organizácia musí najmä disponovať zákonom stanoveným počtom znalcov pre výkon činnosti v príslušnom znaleckom odbore (mininálne traja znalci pre odbor), musí byť špecializovaná na výkon znaleckej činnosti v odbore alebo v odvetví, ktorý je predmetom jej činnosti a musí mať materiálne vybavenie postačujúce na výkon znaleckej činnosti v tomto odbore. Výhodou znaleckej organizácie na rozdiel od znalca fyzickej osoby je najmä väčší počet expertov zúčastnených na každom znaleckom úkone organizácie a technologická základňa, čo umožňuje vykonávať aj extrémne zložité a inak časovo náročné znalecké úkony (typicky oblasť informačných technológií), ktorých reálne zvládnutie len samostatným znalcom (fyzickou osobou) v spravidla výrazne obmedzenom časovom intervale, je prakticky nemožné. Ďalšou výhodou znaleckej organizácie je možnosť pôsobiť aj v interdisciplinárnom priestore výkonu expertných činností.

Aké základné predpisy upravujú znaleckú činnosť?

- zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- vyhláška č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch., tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (predpis účinný do 31. 7. 2018),
- vyhláška č. 228/2018 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch., tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (predpis účinný od 1. 8. 2018),
- vyhláška č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v znení neskorších predpisov,
- vyhláška č. 492/2004 Z .z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov,
- inštrukcia Ministerstva spravodlivosti SR č. 7/2009 z 25. 3. 2009 upravujúca organizáciu a riadenie znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti (v znení jej noviel - inštrukcia 15/2011 a inštrukcia 22/2016; táto inštrukcia bola s účinnosťou od 5. 10. 2018 zrušená inštrukciou „INŠTRUKCIA 13/2018 MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 2. októbra 2018 č. 45477/2018/110, ktorou sa zrušuje inštrukcia 7/2009 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 25. marca 2009 č. 23635/2009-51 o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti v znení neskorších predpisov“).

Kto je to znalec?

- Znalec je fyzická osoba alebo právnická osoba splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), ktorá je zapísaná v zozname znalcov alebo nezapísaná v tomto zozname, ak je ustanovená za znalca podľa § 15 zákona (V konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci možno ustanoviť za znalca aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname, ak má potrebné predpoklady, súhlasí s ustanovením a v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba alebo osoba zapísaná v zozname nemôže úkon vykonať alebo vykonanie úkonu by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi. Takto ustanovený znalec môže vykonať úkon, len ak zložil sľub podľa § 5 ods. 7 zák. č. 382/2004 Z. z. VZN pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci, ktorý ho ustanovil za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa.). Podmienkou zápisu znalca fyzickej osoby do zoznamu znalcov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR (MSSR) v odbore Elektrotechnika, Ekonómia a manažment a Stavebníctvo bolo najmä vzdelanie v príslušnom odbore, absolvovanie tzv. znaleckého minima /v rozsahu najmenej 30 hodín/, absolvovanie špecializovaného postgraduálneho štúdia pre znalcov /v rozsahu najmenej 300 hodín organizované MSSR povereným znaleckým ústavom, resp. vysokou školou a jej odborne príslušnou fakultou/, zloženie odbornej skúšky znalca pre každé zapisované odvetvie daného odboru, bezúhonnosť, spôsobilosť na právne úkony, prax v príslušnom odbore najmenej sedem rokov a splnenie ešte ďalších zákonných podmienok (uvedené podmienky pre zápis v danom čase sa vzťahujú na kmeňových znalcov našej znaleckej organizácie, v súčastnosti už môžu byť podmienky pre zápis do zoznamu znalcov odlišné).

Aké sú identifikačné znaky znalca?

- Znalec zapísaný v zozname znalcov ministerstva spravodlivosti SR pri výkone svojej činnosti používa úradnú pečiatku s priemerom 36 mm a preukaz, ktorým sa na požiadanie oprávnenej osoby preukazuje (vzory nájdete v prílohe k zákonu č. 382/2004 Z. z. VZN). V mene znaleckej organizácie sa preukazom preukazuje osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti organizácie. Oprávnená osoba je zadávateľ a každý, kto poskytuje súčinnosť znalcovi podľa § 2 ods. 8 písm. b) zákona.
- Zoznam znalcov obsahuje zákonom stanovené údaje o znalcoch a je verejne dostupný prostredníctvom portálu JASPI MSSR (Jednotný automatizovaný systém právnych informácií), resp. aj portálu REGISTRE MSSR (Znalci - Vyhľadávanie), ktorý prevádzkuje Ministerstvo spravodlivosti SR.

Čo je znalecká činnosť a znalecký úkon?

- Znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnenie, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie.

Čo je znalecký posudok?

- Znalecký posudok je najčastejší znalecký úkon. Znalecký posudok možno podať písomne a v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci aj ústne do zápisnice.
- Písomné vyhotovenie znaleckého posudku obsahuje
a) titulnú stranu,
b) úvod,
c) posudok,
d) záver,
e) prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku,
f) znaleckú doložku.

Aké sú hlavné zásady výkonu znaleckej činnosti?

- Znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť
a) osobne, ak ide o fyzickú osobu; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje inak,
b) riadne a v určenej lehote,
c) účelne, hospodárne a
d) nestranne.
- Znalec je oprávnený pri vykonávaní úkonu znaleckej činnosti pribrať na posúdenie čiastkových otázok konzultanta z príslušného odboru; opodstatnenosť pribratia konzultanta musí v úkone znaleckej činnosti odôvodniť. Odôvodnenie musí obsahovať popis toho, prečo znalec nemôže zodpovedať čiastkovú otázku a vysvetlenie, prečo bola konkrétna osoba vybratá ako konzultant. Zodpovednosť znalca za obsah úkonu znaleckej činnosti tým nie je dotknutá.
- Zadávateľ, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba, je oprávnený pred zadaním úkonu znaleckej činnosti zistiť možnosti uskutočnenia úkonu znaleckej činnosti včas, ozrejmiť znalcovi obsah a rozsah znaleckého dokazovania, zistiť predpokladanú výšku znalečného a prerokovať uplatnenie nároku na preddavok podľa § 2 ods. 8 písm. a) zákona č. 382/2004 Z. z. VZN. Zadávateľ, ktorým je súd alebo iný orgán verejnej moci, je povinný pred zadaním úkonu znaleckej činnosti zistiť možnosti uskutočnenia úkonu znaleckej činnosti včas, ozrejmiť znalcovi obsah a rozsah znaleckého dokazovania, konzultovať druh znaleckého úkonu, zistiť predpokladanú výšku znalečného a prerokovať uplatnenie nároku na preddavok podľa § 2 ods. 8 písm. a) zákona č. 382/2004 Z. z. VZN. Ak ide o zložitú vec, je potrebné so znalcom ešte pred ustanovením konzultovať správnosť zadaných úloh, podať mu potrebné vysvetlenia zo súdnych spisov a skutočností, ktoré sú významné z hľadiska posudzovania veci.
- Znalec je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone činnosti alebo v súvislosti s výkonom činnosti, ak nie je tejto povinnosti zbavený zadávateľom alebo ministrom spravodlivosti alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak. Táto povinnosť trvá aj po vyčiarknutí znalca zo zoznamu znalcov, počas prerušenia výkonu činnosti alebo počas dočasného pozastavenia výkonu znaleckej činnosti.

Kedy nesmie znalec vykonať úkon?

- Znalec zapísaný v zozname znalcov nesmie vykonať úkon v odbore alebo odvetví, v ktorom nie je zapísaný.
- Znalec je z vykonania úkonu vylúčený, ak možno mať pre jeho pomer k veci, k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka, pochybnosť o jeho nezaujatosti. Len čo sa znalec dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, bezodkladne to oznámi zadávateľovi. Ak je zadávateľom súd alebo iný orgán verejnej moci, rozhodne o jeho vylúčení tento orgán.
- Znalec zapísaný v zozname môže vykonávať činnosť, len ak má uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu, ktorá môže vzniknúť v súvislosti s výkonom činnosti. Zákonom stanovený limit poistného plnenia za jednú poistnú udalosť je najmenej vo výške 33 193 eur.

Akú cenu za znalecký úkon zaplatím?

- Informácie nájdete v časti Cenník služieb.

Kto vykonáva dohľad nad znaleckou činnosťou?

- Dohľad nad znaleckou činnosťou vykonáva v zmysle § 27 zákona č. 382/2004 Z. z. VZN Ministerstvo spravodlivosti SR a zároveň súdy a iné orgány verejnej moci sú povinné bezodkladne oznamovať ministerstvu skutočnosti nasvedčujúce tomu, že sa znalec dopustil iného správneho deliktu podľa zákona č. 382/2004 Z. z. VZN. Ministerstvo spravodlivosti SR tiež podľa § 27 zákona č. 382/2004 Z. z. VZN vybavuje aj podnety fyzických osôb alebo právnických osôb na znalcov pri výkone znaleckej činnosti.

Aké ďalšie predpisy súvisia so znaleckou činnosťou znalca?

Sú to napríklad:
- zákon č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (predpis účinný do 30. 6. 2016),
- zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
- zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok,
- zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok,
- zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
a samozrejme mnoho ďalších predpisov.

Môžete nám poskytnúť zoznam referencií?

- Znalec je v súlade s § 13 zák. č. 382/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone alebo v súvislosti s výkonom činnosti, ak nie je tejto povinnosti zbavený zadávateľom alebo ministrom spravodlivosti alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak. Z uvedeného právneho dôvodu nie je možné priamo poskytnúť menovitý zoznam referencií, alebo našich klientov. Zároveň naša znalecká organizácia v súlade s prijatou Politikou informačnej bezpečnosti EII garantuje svojim klientom diskrétnosť a vysoký stupeň bezpečnosti informácií. Vo všeobecnosti platí, že dominantnou časťou zadávateľov znaleckých úkonov pre znaleckú organizáciu sú orgány verejnej moci, ústredné orgány štátnej správy a iné štátne i neštátne (verejnoprávne a samosprávne) inštitúcie. Ďalšou časťou našich klientov je korporátny sektor, alebo privátny sektor (individuálny klienti). Aplikačné spektrum vykonávaných znaleckých úkonov zahŕňa počnúc forenzným skúmaním, resp. posudzovaním výpočtovej techniky na účely trestných konaní, cez posudzovanie rôznych cenových, kvalitatívnych technických a prevádzkových atribútov informačných systémov a informačných technológií až po znalecké hodnotenie bezpečnosti najrôznejších informačných systémov používaných v privátnej sfére alebo rôznych oblastiach verejného života (upravených v osobitných predpisoch). Úkony v odvetviach silnoprúdovej elektrotechniky zahŕňajú najmä stanovenie všeobecnej hodnoty elektrotechnických zariadení (alebo tiež škody) a posudzovanie technických vlastností, alebo technického stavu najrôznejších zariadení. V ekonomických odboroch našej znaleckej činnosti úkony zahŕňajú najmä posudzovanie najrôznejších finančných atribútov a hodnôt pre právne účely zadávateľov úkonu.

Čo dodať na záver?

- Na záver, pre pobavenie Vám ešte dávame do pozornosti text s brilantným postrehom o znalcoch od Jaroslava Haška -  Něco o soudních znalcích . Text bol uverejnený v Práve lidu 23/96 dňa 7. 4. 1914.

Tuesday the 20th. Copyright © 2013 - 2018 EII, s. r. o., Web designed by MOCCO, s.r.o.. Free Joomla 3.1 Templates by FreeTemplateSpot